Dnes sa môžeme pozerať nato čo nemáme. Nemáme dnes možnosť ísť na sv.omšu, na adoráciu k Božiemu hrobu, na sv. spoveď… môžeme byť plný nepokoja, lebo niečo nie je podľa nášho plánu. Áno, je to nezvyčajné a dúfajme, že je to posledný krát, čo niečo také prežívame. Ale máme priestor otvoriť svoje srdce a rozpoznať všetky tie dary, ktoré nám boli a sú dané. A o to s vrúcnejším srdcom ďakovať Bohu za všetko čo nám dáva.
Boh je Bohom veľkej Lásky. Dal nám sviatosti, aby nám umožnil putovať týmto životom a aby sme na toto putovanie mali silu. Dnes zvlášť by sme sa chceli zamyslieť nad dvomi sviatosťami, ktoré dnes ich ustanovenie slávime : sviatosť kňazstva a sviatosť eucharistie. Lebo je to práve sviatosť kňazstva, ktorá ovplyvňuje životy nás všetkých a tiež na ktorú sa tak často útočí a skoro vôbec sa za ňu neďakuje. Je to práve táto sviatosť, cez ktorú sa nám udeľujú všetky ostatné sviatosti. Cez túto sviatosť nám znova a znova Boh ukazuje svoju vernosť, že je stále s nami. Je darom tak ako pre katolíkov, tak aj pre celý svet. Lebo ovplyvňuje aj životy iných, aj tých čo nechodia do kostola, lebo je to kňaz, ktorý sa modlí za všetkých ľudí v Cirkvi, vo farnosti ako i vo svete. A k tomuto vedie aj svoje spoločenstvo veriacich, vedie ich k láske ku chudobným, chorým a tiež k modlitbám za obrátenie hriešnikov. Práve preto a kvôli tomuto sa často na nich útočí a prebieha proti nim boj. Aj my sami k tomu prispievame svojím kritizovaním, ohováraním, posudzovaním a vôbec samotným nevďakom voči tomuto daru, ktorý nám Boh dáva. Pán nám cez mnohé omilostené duše ukazuje ako veľmi sa mu nepáči, keď kritizujeme kňazov.
Raz počas jednej modlitby sa sr. Briege pýtala Ježiša : „ Čo sa to deje s tým kňazstvom ?“ a On jej povedal : „Ako to myslíš ? Dal som vám niekedy dar, ktorý by nebol dokonalý ? Čo ste vy urobili a ako ste sa vy mi za tento dar, ktorý ovplyvňuje vaše životy a život celého ľudstva poďakovali ?“ Vtedy sr.Briege mala skúsenosť v modlitbe, kde jej Ježiš ukázal kňazstvo Jeho Očami. Keď to celé videla, ucítila ako všetci v nebi – Panna Mária, svätí, anjeli, chvália Boha za jeho vernosť voči ľuďom, že v každom čase povoláva mužov, aby im dal moc sprítomňovať seba samého uprostred svojho ľudu. Je to dar, ktorý si nemôžeme vynútiť, ani si naň robiť nárok. Dary sa dávajú slobodne ! Boh ho dáva zo svojej štedrosti. A preto je potrebné modliť sa za kňazov a iných tiež povzbudzovať k úcte a k láske k tejto sviatosti. Ak budeme brať kňazstvo ako len nejakú prácu, práve tu nás nepriateľ oklame. Vtedy, keď im chceme pripísať len ten ľudský rozmer, akýsi psychológovia, sociálny pracovníci a pod.
Ale je tu otázka pre nás : Skutočne veríš, že kňaz vďaka sväteniu má moc na zem prinášať Živého Boha ? Máš takú vieru akú ma Mária ?
Keď Mária povedala áno, súhlasila s Ježišovým narodením, dala k dispozícii svoje telo, celú svoju bytosť, aby skrze ňu mohol prísť Ježiš. Vedela, že to bude ťažké. Musela zomrieť svojím predstavám čo by mohla robiť a dovolila Bohu, aby skrze ňu naplnil svoju vôľu. A tak isto je to u kňaza. Keď hovorí áno, zomiera tej časti svojej osobnosti, ktorá by chcela robiť všetko sama, ktorá by chcela napraviť všetko čo je zlé, ktorá by chcela premeniť údel utláčaných a napraviť utláčateľov. Musí zomrieť sám sebe a umožniť Ježišovi, aby On sám práve skrze neho bol odpoveďou na tieto problémy. Musí pochopiť, že sám, podobne ako Mária, privádza Ježiša na svet. Iba on nám môže prinášať Ježiša na svet. A tak ako Mária, ktorá po stretnutí s archanjelom a po nádhernej správe, že bude Matkou Najvyššieho- dostáva prisľúb, tak potom opäť žije každodennú realitu života. Jej syn sa narodil v chlieve, vo svojich dvanástich sa stratil. Jeho vlastní ho odmietli, zaobchádzali s ním ako so zločincom, bili ho a pľuvali na neho, posmievali sa mi a nakoniec ho ukrižovali. A pri tomto všetkom Mária uchovávala všetky slová vo svojom srdci, aj slová archanjela a uvažovala nad nimi. Bola ochotná stáť pevne v nádeji, aj vtedy keď sa situácia zdala byť beznádejná.
Keď je kňaz vysvätený dostáva prisľúbenie. A ako Mária prechádza množstvom takých chvíľ, ktoré sú v rozpore s tým čo počul. A tak ako Mária aj on je povolaný stáť v nádeji aj keď sa situácia zdá byť beznádejná.
Tak ako skrze Máriu vstúpil Ježiš do sveta, tak skrze kňaza- v tajomstve eucharistie – prichádza Ježiš do Cirkvi posilňovať svoj ľud v jeho poslaní vo svete : prinášať Ježiša druhým. A toto poslanie prinášať Ježiša do sveta , patrí nám všetkým, ktorí sme pokrstení. A preto sa sýtime eucharistiou, aby sme toho boli schopní. Modlime sa, aby nám Boh dal milosť radovať sa z veľkých veci, ktoré pre nás urobil, keď nám dáva Ježiša – skrze Máriu, skrze kňazstvo a tiež aj za to, že aj my pokrstení kresťania máme to poslanie prinášať Ježiša celému svetu.
( spracované podľa knihy Zázraky sa dejú, Briege McKenna)
PS : Dnes večer si môžeme prečítať prekrásnu 17. kapitolu z Jánovho evanjelia a premeditovať Ježišovu Veľkňazskú modlitbu za apoštolov i za celú Cirkev. Ďakovať Bohu za dar kňazstva a za dar eucharistie. Prosme o svetlo viery pre tých, ktorí ešte nevidia pravé Svetlo a tiež za dar Božej Lásky pre tých, ktorí ju ešte nepocítili.
Naša úloha a poslanie aj dnes je veľmi veľké, hoci sme doma. Lebo naša misia začína na kolenách a Boh vždy urobí cestu tam, kde nájde človeka s čistým srdcom volať k Nemu. Tak ako Ježiš túto noc v opustenosti volal na Otca : ABBA…tak aj my dnes volajme na Otca – ABBA a prosme o Ducha Svätého pre celú cirkev i pre celý svet.
Najnovšie komentáre